"Kde si sa v poslednej dobe flákala?"

"Kde si sa v poslednej dobe flákala?"

Posledný polrok som prežila v Amerike a bolo to neuveriteľné obdobie. Naučila som sa a skúsila kopec vecí, stretla veľa ľudí a bolo to skvelé. Vždy si ale myslím, že je vtipné, keď si človek prešiel dôležitou periódou života a niekto kto ho nepozná natoľko, aby vedel kde bol alebo čím si prechádzal, sa ho opýta: „Ako sa máš v poslednej dobe, kde si sa flákala, som ťa dlho nevidel." A ty sa snažíš vložiť do slov čo sa v tvojom živote teda dialo, ale aj tak je tam akýsi druh neporozumenia. Takže toto je moja aspoň čiastočná odpoveď na túto otázku.

V poslednej dobe som stavala trebuchet. Zháňala si prísady na špeciálnu sparťanskú polievku kvôli festivalu kultúr na dejepis. Dookola rozoberala deje prečítaných kníh, alebo zastupovala Čínu na modelovom zasadaní OSN. Na začiatok musím však podotknúť, že o hádzanie do jedného vreca sa vôbec nesnažím, píšem len z mojej skúsenosti a tretiu osobu množného čísla použijem kvôli vyhýbaniu sa slova väčšina.

Rozdiely medzi školstvom sú naozaj veľké. V prvý mesiac som najviac oceňovala priestor na vyjadrovanie vlastného názoru a diskusie. Čo som si vážila ešte viac bolo, že učitelia ho brali s rešpektom. Nech mal študent akékoľvek výsledky. Určite môžem bez výčitiek povedať, že na školách majú menší záber, čo sa vedomostí týka, ale kým nezažijú pravé skúšanie učiteľom pred tabuľou, ani si ho nerozšíria. A samozrejme 15 predmetov na Slovensku a 5 voliteľných predmetov tam je predsa len niečo iné.

Keďže univerzity sú poriadne drahé, tí, čo vysokoškolské vzdelanie chcú, musia zabrať, aby získali štipendium (tu sa naozaj hodí slovo väčšina) a dostali sa na vysnívanú školu. Píšem vysnívanú, pretože naozaj veria v „nemožné“. Ani nie nemožné, no určite sú si svojou budúcnosťou veľmi istí. Učitelia – do nich vkladajú obrovskú vieru v sny a vetu – „Ak niečo chceš, dosiahneš to." – som počula ziliónkrát. Ich náplňou bolo žiakom pomôcť alebo teda dopomôcť, inšpirovať, naliať sebavedomie. Na veľa vecí sme na hodinách mali prísť sami, vediac, že sa kedykoľvek môžeme na učiteľa obrátiť.

Možno hodiny vyzerajú atraktívnejšie a šport a hudba sa berú vážnejšie, no netvrdím, že ich systém školstva je lepší alebo horší. Je iný. A ak je človek otvorený iným veciam, lepšie pre neho. Ak by som mala v rukách tú moc, dopriala by som túto skúsenosť každému. Nie, nemyslím výmenný pobyt práve v Spojených štátoch. Mám na mysli pobyt na akomkoľvek mieste tam vonku.

Existujú veci, ktoré sa doma nenaučíš. Miesta, kde čísla neznamenajú recenzie. Kde sa učenie deje medzi chvíľami, ako keď sa ti slová zlomia v ústach keď sa po prvýkrát snažíš sám spýtať o pomoc. A ver mi, nemáš sa čoho báť. Odpoveď príde.

Autorka článku: Eva Macejková



Dátum pridania11.02.2015 06:17
AutorJavorka
KategórieOznamy
NálepkyŽiadne


Cisco