OSVIENČIM očami študentov

OSVIENČIM očami študentov

Jedna vec je sa o hrôzach druhej svetovej vojny učiť v škole, iná vidieť to na vlastné oči. Cca 40 Javorákov malo aj tento rok možnosť vidieť a počuť tieto skutočnosti priamo na mieste. Ako to vnímali?

Zimomriavky po celom tele už len pri počutí učiva a ešte väčšie pri počutí slovného spojenia koncentračný tábor. Pri vstupe do najbližšieho z nich všetky pocity, ktoré som cítila boli neopísateľné. Stiahnuté hrdlo, mráz na chrbte, slza v oku a stiahnutý žalúdok. Celé tri hodiny, ktoré sme strávili v Osvienčime mi myšlienky blúdili k všetkým filmom, ktoré som videla o 2sv. vojne, k všetkým knihám a informáciám o tomto krvavom čistení Európy. Pri pohľade na fotografie malých detí, ich rodičov som si predstavila, čo vtedy museli cítiť. Pri všetkých kufroch, okuliaroch, oblečení, vlasoch som si uvedomila, aké veľké množstvo ľudí tam trpelo viac ako 4 roky. Niektorí však len pár hodín. Po príchode niektorých hneď brávali do plynovej komory či pred stenu na odstrelenie. Videli sme aj katastrofálne podmienky, v ktorých museli vykonávať hygienické potreby či spávať. (Predstavte si, žeby celá naša škola mala 5minútovú prestávku na vykonanie potreby na jednom wc a po celý zvyšok dňa už by to bolo zakázané a akékoľvek porušenie by bolo trestané krutými spôsobmi alebo rovno smrťou). Brutálne podmienky, ktoré zažívali tehotné ženy znásilňované SSákmi, potraty či nepredstaviteľné pokusy na dvojičkách. To je len kúsok toho čo sa v skutočnosti dialo za stenami Birkenauu. Tento tábor si postavili sami väzni, ktorí boli prinútení pracovať bez jedla a bez nároku na oddych. „Koľaje smrti“ či smrteľné vozne stále vyžarovali pocity nádeje, ktoré prežívali všetci oklamaní väzni, ktorí si mysleli, že cestujú za prácou a lepším životom. Z každej budovy, miestnosti, kútika či blata na zemi bolo cítiť absolútnu beznádej, strach, smútok či dokonca hlad a bolesť. Je mi naozaj ľúto, že ľudia sú takto zlí a spravia niečo takéto svojmu rodu. Odchádzala som s veľmi skľúčenými pocitmi. Veď Tí, čo si nepamätajú minulosť, sú odsúdení na to, aby ju znova prežili. Výrok G. Orwella je napísaný hneď pri vchode do prvej budovy.

Moje pocity neskôr zmenil krásny Krakov. Wawelská katedrála mi miestami pripomínala Rokfort apolu s čarodejníkmi. Uź som len čakala, kedy sa objaví Harry Potter. Sukiennice sú jeden z najvýraznejších objektov v Krakove. Kedysi to bolo hlavné centrum medzinárodného obchodu. Nachádza sa na najväčšom štvorcovom námestí v Európe – má až 200 m2. Počuli sme hrať hudbu z Radničnej veže či kochali sme sa ostatnými krásnymi architektonickými skvostami Krakova. Ochutnali sme typické poľské jedlá v jednej z reštaurácii Krakova a odchádzali s plnými bruškami, vreckami naplnenými suvenírmi a mysľou naplnenou krásnymi spomienkami.

Anna Krištofčová IV.B

Napriek zdĺhavej a únavnej ceste do Poľska celý výlet stál za to. Už pri príchode sme cítili pochmúrnu atmosféru, ktorú zvýrazňovali vrany poletujúce všade po okolí. Napriek tomu, že sme sa o II. svetovej vojne učili v škole, dozvedeli sme sa mnoho nových vecí. Aj priamo v táboroch bolo ťažké uveriť, že by niekto bol schopný urobiť niečo také. V jednotlivých blokoch sme videli všetko od osobných kariet väzňov cez ich osobné veci, vlasy, oblečenie… až po fotky jednotlivých zadržaných. V oboch táboroch bolo množstvo ľudí zo všetkých kútov sveta. Celodenný program sme zakončili v Krakove, kde nás náš sprievodca previedol mestom. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých faktov o historických budovách v meste. Nakoniec sme sa rozpŕchli po meste, kde sme mali takmer trojhodinový rozchod, čo nám dalo možnosť prezrieť si námestie, obchody, trh…

Veronika D., Lenka K., Elenka N. z Kv.A



Dátum pridania04.11.2016 11:41
AutorMonika
KategórieOznamy
NálepkyŽiadne


Cisco