Anička, ako zástupca Slovenska, na Willy Brandt Conference v Nórsku.

Anička, ako zástupca Slovenska, na Willy Brandt Conference v Nórsku.

Willy Brandt bol nemecký ľavicový politik , ktorý dostal Nobelovu cenu za mier v roku 1971. Presne po ňom sa niesol názov konferencie, na ktorej sa celý víkend, 1.9–3.9.2017, riešila problematika imigrantov, terorizmu a extrémizmu. Pozvanie od IFM-SEI a Framfylkingen bolo prijaté a zástupca za Slovensko bol na ceste.

Konferencia sa konala na ostrove Utøya, blízko hlavného mesta Nórska – Osla, ktorý je (ne)slávny teroristickým útokom Andersa Breivika, kedy dňa 22.7.2011 vys­trieľal 69 mladých účastníkov campu. Celú históriu tohto ostrova a zároveň útoku sme sa všetci účastníci z celého sveta dozvedeli hneď na úvode konferencie. Spustilo to veľmi emotívne reakcie a celý program sme vďaka tomu prežívali o niečo intenzívnejšie.

Na oficiálny začiatok nám Jacob Aasland Ravndal, pracovník v centre výskumov extrémizmu (C-REX), vysvetlil všetky pojmy, čo to vlastne extrémizmus alebo terorizmus je, kde bolo za poslednú dobu najviac útokov alebo kde bolo najviac úmrtí práve touto príčinou. Na konci sme sa rozdelili do menších skupín, v ktorých sme diskutovali o tom, ako vyzerá táto problematika v našej krajine, ako ju vnímajú médiá, ako ľudia a ako sa k nej stavia naša vláda.

Sylvia Siquiera Campos z Brazílie odštartovala sobotu s jej prednáškou ako je spojená internacionalizácia a extrémizmus a následne po nej sa snažil na otázku „Zosilnelo nebezpečenstvo pravicového extrémistického teroru spolu s Islamistickým terorom?“ odpovedať Shoaib Sultan z Antirasistického centra. Celú túto tému ešte viac prehĺbil a dokázal odpovedať na všetky druhy otázok bez zaváhania. Keď sme už mali jasnú predstavu ako a čo sa deje v týchto nepriateľských skupinách dostali sme vlastnú, veľmi ťažkú úlohu. Zostrojiť ženu teroristku. Napísať koľko má asi rokov, z akého prostredia pochádza, akú ma rodinu, vzdelanie, motív… Bolo veľmi ťažké čo i len sa pokúsiť zmýšľať ako takýto človek. Dôležitosť potreby byť v bezpečí nám objasnil Kjell Arne Lied. Prečo v nás burka vzbudzuje strach? Prečo máme rešpekt pred černochmi? Prečo hľadáme nebezpečenstvo vo veciach, ktoré nám ponúka úkryt? Tieto a ďalšie otázky sme riešili na ďalšom workshope, kde sme sa zaoberali aj tým, ako by sme my konkrétne vedeli pomôcť v tejto problematike alebo aké riešenia by sme navrhovali všeobecne.

Jedno z nich bolo vzdelania. Rozprávať sa na túto tému aj s mladšími ľuďmi, diskutovať o tom čo sa deje, hľadať spoločne riešenia a nezatvárať oči pred touto realitou.

V posledný deň sme mohli vidieť výsledky reality na vlastné oči. Presunuli sme sa priamo do Osla, kde sme mali možnosť poprechádzať sa po priestoroch, ktoré vybuchli práve 22.7.2011 pred útokom na mládežnícky camp v Utøyi. Ukázali sme si však aj tú svetlejšiu stránku a to v Nobel Peace Centre. Videli sme fotografie všetkých šíriteľov mieru, pozreli si výstavu fotografií kritickej vojnovej situácie v Kolumbii a dozvedeli sme sa veľa o histórii tejto ceny aj o samotnom Alfrédovi Nobelovi. Pozrite si fotogalériu .

Túto konferenciu som opúšťala s hŕbou myšlienok, nových vedomostí a jedinou nezodpovedanou otázkou: Aký hnev musia mať v sebe ľudia, ktorí dokážu takto hrozne ublížiť ľuďom?

Anna Krištofčová, V.B



Dátum pridania10.09.2017 14:32
AutorMonika
KategórieOznamy, Úspechy
NálepkyŽiadne


Cisco