Nie sú zabudnutí, nie sú neviditeľní

Nie sú zabudnutí, nie sú neviditeľní

V utorok, 19. novembra, sa vybraní žiaci Septimy a IV.B v rámci Spoločensko-vedného seminára zúčastnili Dňa otvorených dverí na Špeciálnej Spojenej škole sv. Maximiliána Mária Kolbeho. Škola sa vnútorne diferencuje podľa mentálnej individuálnej úrovne každého žiaka na A, B, C – variant s prihliadnutím na možné viacnásobné postihnutie. V rámci náuky o spoločnosti v disciplíne psychológia sa študenti dozvedia veľa informácií, ktoré súvisia s rôznymi stupňami duševnej zaostalosti. Rozhodli sme sa, že navštívime priamo výchovno – vzdelávací proces v špeciálnej škole, kde sú možnosti využívania špeciálnych metód, foriem práce aj kompenzačných pomôcok, ktoré napomáhajú ku komplexnému rozvoju osobnosti týchto detí.

Pohľad študentiek Bašky Mikušovej a Terky Švajkovej:

Mali sme možnosť nahliadnuť do vyučovacieho procesu žiakov a študentov so špeciálnymi potrebami. Navštívili sme triedy A, B a C variantu. Pozreli sme sa aj na čerstvo otvorenú Základnú školu pre deti s autizmom. Novinkou je aj materská škola, v ktorej sme mali možnosť vidieť aj tých najmenších a vidieť, ako s nimi učitelia už od útleho veku pracujú. Žiaci si pre nás pripravili aj milé darčeky. Návšteva školy mnohých zanechala bez slov. No bolo úžasné vidieť, ako sa pani učiteľky venujú deťom, ktoré potrebujú pre učenie rozdielne metódy, prispôsobené učebne či pozornejší prístup pedagógov.

Každý by mal mať tú možnosť nazrieť do procesu vzdelávania detí s rôznymi stupňami postihnutia, ktoré síce potrebujú špeciálnu starostlivosť a pozornosť, no sú plnohodnotnými ľuďmi. Bolo skvelé pripomenúť si, že by sme mali byť neustále vďační za svoj život a zdravie, no zároveň bolo poučné vidieť, že každý človek je iný a podmienky na čo najnormálnejší život by mali byť vytvorené pre každého.

Na záver:

Presvedčili sme sa, že láska, cit, spolupatričnosť, náklonnosť a iné pozitívne črty kompenzovali intelektovú nedostatočnosť postihnutých detí. Problémom postihnutých býva často aj to, že sa nevedia zaradiť medzi skupinu zdravých ľudí a táto skupina ich nevie prijať takých, akí sú. Je potrebné venovať im oveľa viac… viac trpezlivosti, viac nádeje, viac pozornosti. Mali by sme sa snažiť zlepšiť im život v našej spoločnosti. A to, ako sa to dá, nám ukázali práve v Spojenej škole sv. Maximiliána Mária Kolbeho.

Na záver už len krátko: postihnutí majú právo na ohľady, trpezlivosť a toleranciu nedostatkov, ktoré z ich handicapu vyplývajú.

Naša veľká vďaka patrí p. Melegovi, zástupcovi školy, ktorý si pre nás našiel čas a veľmi citlivo a s láskou nám porozprával o činnosti a aktivitách ich školy. Nám to ukázalo, že je tu nádej pre skvalitnenie života ľudí s postihnutím a my sme sa zároveň stali vnímavejší k problémom týchto ľudí.

Mgr. Ivana Šťastná



Dátum pridania17.12.2019 16:06
AutorMonika
KategórieOznamy, PK SJL - DEJ - NOS - GEO
NálepkyŽiadne


Cisco